Milujem tie rána

Určite je vonku zima. Veď už je október. Nevadí. Svieti slnko. Dnes som sa chcela vyspať. Spať až do obeda, ako sa na správne sobotné ráno patrí. Nevydalo. Zobudil ma telefón. Ešte v polospánku som započula známe " šunééés " a už to išlo. Volala mi kamarátka, s ktorou som strávila celé leto a odvtedy som ju skoro dva mesiace nevidela. Lenka. Lenka, s ktorou som spávala na jednej posteli. Lenka, ktorá mi púšťala pesničky keď mi bolo najviac smutno. Lenka, ktorá nechodí s Jakubom, ktorého miluje. Lenka, ktorá ma naučila robiť sóju, miluje škrabkanie na chrbte a hovorí vynikajúco po anglicky. Lenka s ktorou som si na znak priateľstva vymenila piercing za stolom v Mc'Donalde. Lenka, ktorá mi posledný deň v Prahe stále opakovala, nech neplačem, že to vidí aj cez tmavé okuliare a že všetko bude fájn. Lenka, ktorú mám veľmi rada. Lenka, ktorá mi tak chýbala. Možno preto mám takú dobrú náladu. Možno keby mi zavolal ktosi iný, bola by som iná. Nahnevaná, nevyspatá, umrnčaná. Taká ako bývam keď ma ktosi zobudí. A bolo by úplne jedno či vonku svieti alebo nesvieti slnko. Dnes to tak však nie je. Dnes bude dobrý deň. Obúvam tenisky, púšťam obľúbený playlist a idem si zabehať. Endorfííny. Keď mám dobrú náladu dejú sa zázraky ... :)